VHT: Wyjście na Krummbachstein oferuje jeden z najpiękniejszych widoków na Schneeberg
VHT: Výstup na Krummbachstein ponúka jeden z najkrajších výhľadov na Schneeberg
Vápencový vrchol Krummbachstein ponúka jeden z najkrajších výhľadov na masív Schneebergu. Z vrcholu je vidieť Klosterwappen, kaplnku Elisabethkirche pri konečnej stanici ozubnicovej železnice a pod ňou zastávku Baumgartner, kde sa vláčiky vyhýbajú. Na výstup volíme technicky náročnejšiu trasu Miesleitensteig a navštívime horskú chatu Naturfreundehaus Knofeleben.
Vzdialenosť
12 km
Prevýšenie
+1100 m stúpanie, -1100 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 01.11.2025
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – skupina Rax a Schneeberg (Rax - Schneeberg-Gruppe) – Schneeberg
Trasa
- Štart: mapa
- Koniec: mapa
- Najvyšší bod: 1603 m n. m. Krummbachstein
- Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
Chata Naturfreundehaus Knofeleben
Doprava
parkovisko Kaiserbrunn v údolí Schwarza
Ako prídavok opíšeme v závere tiež výstup na kopec oproti, s približne tridsiatimi rebríkmi, k chate Ottohaus pod vrcholom Jakobskogel (1737 m).
Trasa
Kaiserbrunn - Miesleitensteig - Chata Naturfreundehaus Knofeleben - Krummbachstein a späť
Okolo desiatej po necelých dvoch hodinách cestovania vystupujeme na parkovisku oproti vodárenskému múzeu Kaiserbrunn. Je začiatok novembra, miesta tu je ešte dostatok. Asi preto, že na dnešnú túru je možné vyrážať z niekoľkých smerov. My pôjdeme úzkym chodníkom popod vápencové bralá. V mape je zakreslených zopár miest s rebríkom a lanom, tak sa necháme prekvapiť, čo nás čaká.
Miesleitensteig - Chata Naturfreundehaus Knofeleben (1250 m)
Za múzeom Kaiserbrunn sa ponárame do jesenného listnatého lesa. Listy žiaria zlatou farbou. U nás v Malých Karpatoch už pred týždňom boli dve tretiny na zemi. Spočiatku naberáme výšku pozvoľnými cikcakmi. S pribúdajúcim časom sa dostávame pod skalky. Ako každý vápenec, aj tento sa rozpadá, drobné úlomky sa zachytávajú na chodníku. Vzniká nepríjemná šotolina, na ktorej sa cestou späť bude šmýkať, vravíme si. Prechádzame niekoľko žľabov. Pohľad nahor prezrádza, že tadiaľto na jar môžu padať malé lavíny a tiecť potoky vody. Napokon prichádzame k menšiemu výšvihu v skale. Bezpečný postup nám umožňuje drevený rebrík a natiahnuté oceľové lano.
Začínajú sa objavovať prvé výhľady. Pod nami je hlboká dolina Höllental. Na horizonte sú prvé kopce Raxov. Po chvíli opäť prudko stúpame rebríkom. Občas je natiahnuté oceľové lano pre prípad mokrej skaly. Pred nami vidíme vrchol s parabolami a bralo trčiace nad lesom. Pri maximálnom priblížení zisťujeme, že ide o Klosterwappen a náš Krummbachstein. Nakoniec vychádzame na zvážnicu, ktorá podľa mapy ide jedným smerom k chate a smerom dole postupne zaniká v lese. Naša červená značka pokračuje danou cestou. Tu je porast zmiešaný. Smrekovec opadavý je taktiež v zlatom šate. Oproti rozpoznávame konečnú lanovky Rax-Seilbahn. Neskôr chodník traverzuje kopec, aby sa opäť pripojil na cestu, ktorou prichádzame k chate Naturfreundehaus Knofeleben (niekde aj Knofeleben-Hütte, Friedrich-Haller-Haus).
Chata Naturfreundehaus Knofeleben – vrchol
Skupina sa delí. Jedni zostávajú na chate, ďalší pokračujú zelenou značkou. Prichádzame ku skalnej vyhliadke. Zreteľne je rozpoznateľný Klosterwappen aj Krummbachstein. Čas nás tlačí a ak nechceme schádzať dole potme, tak sa znova delíme. Rýchlici si odskočia hore a ostatní sa vracajú na chatu. Na vrchol to máme necelú hodinku. Výhľady sa otvárajú čoraz širšie, avšak proti slnku. Posledných približne 150 metrov je čisto skalnatý terén. Výnimočne kvôli rovnováhe zapájame ruky. Nakoniec po 45 minútach sme hore. Je tu veľký kríž a výhľady na masív Schneebergu s Klosterwappenom, Waxriegel (1888 m), kaplnku Elisabethkirche pri konečnej stanici zubačky. Pod nami jej zastávka Baumgartner. Pozorujeme ako sa vláčiky vyhýbajú.
Návrat
Prichádzajú, respektíve prechádzajú, turisti zo všetkých strán. Musíme sa ponáhľať, a tak sa dlho nezdržíme, zliezame dole. Než dorazíme k chate, naši spolupútnici, podľa dohovoru, odišli. Na chate a verande je plno. Ideme naspäť na parkovisko rovnakou cestou. Oproti nám stále prúdia turisti. Pravdepodobne idú na nocľah. Doobeda nebolo ani živej duše a teraz takýto frmol. Na zvážnici sa dobiehame a ďalej popod bralá schádzame spoločne. K autám prichádzame s prehľadom za svetla, po piatich hodinách vychádzky s približne 12 km a 1100 metrami prevýšenia v nohách.
Bonus: Jarný výstup k chate Ottohaus (1644 m) cez Wachthüttelkammsteig
Začiatkom mája 2023 sme sa pokúsili o výstup na Jakobskogel (1737 m), taktiež z doliny Höllental. Jedna skupinka išla ferratami. Bol ešte topiaci sa sneh a veľa vody, preto naša druhá partia absolvovala strmý výšvih takmer tridsiatimi rebríkmi, prípadne kovovými schodmi na hornú lúku a odtiaľ k chate. Na smerovníku je trasa označená modrou značkou ako Wachthüttelkammsteig - Ottohaus. Je používaná ako zostupová pre ferratistov. Je vhodná aj pre deti.
Počas stúpania sa občas objavujú vyhliadky do bočnej doliny Grosses Höllental, na jej vápencové zrazy, kadiaľ vedú zaistené cesty. Z vrcholovej pláne potom na masív Schneebergu s Klosterwappenom. Pri ustupujúcom snehu kvitli čemerice a prvosienky. Hore sa kráčalo snehovými poliami. Ottohaus bol po zime otvorený. Po občerstvení sme kvôli dažďu museli vrchol, ktorý je 15 minút nad chatou, oželieť a zostalo nám iba zostúpiť spomínanými rebríkmi dole na parkovisko. Túra bola zaujímavá najmä výhľadmi a prudkým stúpaním.